Turecká kuchyňa
[29. 6. 2009]
Turecká kuchyňa si veľmi potrpí na rôzne sladkosti a cukrovinky. Hovorí sa o nich, že sú sladké ako turecká duša.
Je ľahká, a preto zdravá, nie príliš korenená a veľmi rozmanitá. Svoj podiel na tom majú rôzne vplyvy, ktoré v priebehu stáročí na tureckú kultúru pôsobili. Je ovplyvnená tradíciami centrálnej anatolskej kuchyne a národov Stredomoria, arabskou kuchyňou, ale taktiež tureckou krajinou a jej geografickými zónami.
Charakteristika a suroviny
Turecká kuchyňa, zjednodušene povedané, tvorí prechod medzi gréckou a arabskou kuchyňou. Základom takmer všetkých jedál je zelenina, obľúbené sú rôzne zelené vňate, paradajky, cukety, pór a mladé jarné cibuľky. Zelenina sa opráža na olivovom oleji alebo na masle, podáva sa v podobe šalátov, plní sa mäsom alebo ryžou a servíruje s omáčkami. Najdôležitejšou zeleninou tureckej kuchyne je baklažán a na jeho prípravu existuje v Turecku nesmierne množstvo receptov.
Ďalšou kapitolou sú šaláty. Takmer sa nestretnete so šalátom, ktorého chuť by bola „prebitá“ dresingom. Mäso v tureckej kuchyni nie je tou hlavnou surovinou a Turci ho najčastejšie pripravujú v rôznych zmesiach so zeleninou. Najčastejšie sa stretneme s jahňacím, baraním alebo s rybou. Menej časté je kuracie a hovädzie. Bravčové mäso úplne chýba, pretože moslimovia ho nejedia. Turecko je tiež rajom pre milovníkov morských plodov.
Jedlá v tureckej gastronómii sú väčšinou varené, dusené alebo vyprážané na kvalitnom olivovom oleji. Turci tiež mäso radi upravujú na otvorenom ohni a na griloch. Používanie mnohých druhov korenia dodáva ich pokrmom nezameniteľnú chuť a vôňu. Jeho používanie je však šetrné a vyvážené, nikdy nesmie prehlušiť prirodzenú chuť použitej základnej suroviny pokrmu. Medzi najpoužívanejšie druhy korenín patrí mäta, kôpor, koriander, petržlenová vňať, paprika, rasca, cibuľa a cesnak.
Prílohou k pokrmom býva ryža, kuskus alebo iné cestoviny. Kraľuje však medzi nimi ryža, upravená najrôznejšími spôsobmi: s korením, mandľami, cestovinami alebo s kúskami mäsa. Častou prílohou býva tiež chlieb – ekmek. Biely chlieb nesmie chýbať pri žiadnom jedle a Turci ho zahryzujú takmer k všetkému.
Typické jedlá
Národným tureckým pokrmom je kebab (u nás známy pod gréckym názvom gyros). Kebab má mnoho podôb, od kuracieho po jahňací, od koreneného po menej korenený. Jeho pôvod je veľmi prozaický – tureckí vojaci si na svojich vojnových výpravách v minulosti mäso opekali tak, že ho napichli na meče, ktoré zapichli pri ohni do zeme. Kedysi sa kebab podával s prílohami ako ryža a šalát. Dnes je predovšetkým v Európe považovaný za rýchle občerstvenie a vkladá sa do bieleho chleba spolu s veľkým množstvom zeleniny. Typický je tiež pilaf, ktorý nám vzdialene môže pripomínať rizoto, s tým, že v správnom pilafe by sa zrnká ryže k sebe nemali lepiť. Do pilafu sa pridáva baklažán, hrášok či fazuľa. Ďalšie obľúbené jedlo je köfte, čo sú vlastne malé placky z mletého mäsa, ktoré možno prirovnať k našim fašírkam, potom plnené papriky s paradajkovou omáčkou dolmates či listy viniča plnené mäsovou náplňou atď...
Turecké sladkosti
Turecká kuchyňa si veľmi potrpí na rôzne sladkosti a cukrovinky. Hovorí sa o nich, že sú sladké ako turecká duša. Turecký dezert vyzerá na pohľad strašne maličký, ale tečie z neho cukor. Skutočne i miniatúrny kúsok postačí na „osladenie života“ minimálne na jeden týždeň. Turecké sladkosti majú orientálnu príchuť a často v nich nájdeme hrozienka, figy a orechy. Ku každému jedlu je podávané i čerstvé ovocie, najčastejšie figy.
Typickým tureckým dezertom je baklava pripravená z lístkového cesta naplneného nasekanými vlašskými orechmi, mandľami alebo pistáciami. Kým je ešte horúca, vloží sa do sirupu, ktorý sa skladá z medu, cukru, korenia a ružovej vody a potom sa nakrája na kosoštvorce. Veľmi obľúbená je tiež chalva – sezamová pasta, ktorá sa dá konzumovať sama osebe alebo ako súčasť nejakého iného pokrmu. Pozostáva z pšeničnej múky alebo pšeničnej krupice a píniových orieškov karamelizovaných na masle. Potom sa pridá cukor a mlieko alebo voda. Ďalšou perlou tureckých zákuskov je chlieb varený v sirupe, na ktorý sa dá šľahačka a bohato sa posype vlašskými orechmi. Medzi zaujímavé dezerty patria i sladké rezance posypané pistáciami. Lokum je zase známy turecký med. A nemožno nespomenúť tiež pudingy a zmrzlinu.