Magazín

Moravská kuchyňa – 1. diel

[12. 3. 2009]

Existujú vôbec typické moravské jedlá? Česká republika je taká malá, že je niekedy ťažké určiť, ku ktorej oblasti daný pokrm patrí.

Vo väčšine prípadov sú recepty podobné alebo úplne rovnaké a líšia sa len názvom pokrmu. Príkladom môžu byť zemiakové placky zvané „stryky“. Názov je valašský, ale podobné placky - pod názvom gorole alebo kucmoch – sa pripravujú aj v iných regiónoch.

Po dlhšom hľadaní však moravské špeciality predsa len nájdeme - príkladom môžu byť „olomoucké tvarůžky či štramberské uši“. Odnepamäti sa ako v Čechách, tak na Morave pokrmy pripravovali väčšinou zo sezónnych surovín, ktoré si ľudia sami dopestovali. Preto bola i moravská kuchyňa vždy veľmi ovplyvnená sezónnosťou surovín. A čo sa týka cudzích vplyvov, v najväčšej miere to bol vplyv bývalého Rakúsko-Uhorska a Nemecka.

Valašská kuchyňa

Najviac sa z moravských regionálnych kuchýň preslávila kuchyňa severomoravská, resp. valašská kuchyňa. Tradičným pokrmom sú tu polievky, ktorých typickým reprezentantom je valašská kyselica. A aj keď na jej prípravu exitujú rôzne recepty, základ vždy tvorí kyslá kapusta, zemiaky, klobása a smotana. V niektorých chudobnejších lokalitách pripravovali kyselicu len z kapustnej vody, ktorá sa varila so zemiakmi, rascou a nakoniec sa pridalo trochu mlieka - nazývala sa „samorostlá kyselica“. Kyselica je v iných oblastiach známa pod názvom „zelnica“ alebo „zelňačka“.

Lahôdkou, ktorá sa pripravovala k výnimočným príležitostiam, bola pečená plnená hus, ktorá sa taktiež rozšírila i do ostatných krajov Čiech a Moravy a je považovaná za sviatočnú špecialitu. Vždy sa podávala s knedľou a dusenou kapustou.

Z valašského regiónu pochádzajú tiež preslávené valašské frgále. Sú to veľké okrúhle koláče pečené v peci. Na tenkú placku z kysnutého cesta sa naniesla hrubšia vrstva rozvareného rozomletého ovocia alebo neskoršie slivkový lekvár.

Niekedy túto náplň tvoril i mak, tvaroh a pod. Na úplnom vrchu nesmela chýbať posýpka z tuku, múky a cukru. Pôvodný význam slova „regál“ bol skôr hanlivý a označoval nepodarené, spálené pečivo. Neskôr sa ale stal sviatočným koláčom a pripravoval sa hlavne pri zvláštnych príležitostiach.

O ďalších tradičných špecialitách moravskej kuchyne, napríklad o štramberských ušiach, olomouckých syrečkách alebo rezni Ondráš, sa dozviete v druhom diely moravskej kuchyne.