Magazín

Čaj a jeho kúzlo

Čaj je jedným z najstarších nápojov na svete.

Objavili ho Číňania, od nich rituál pitia čaju prevzali Japonci a potom ho ako výhodný obchodný artikel začali vo svojich kolóniách pestovať Európania. V 17.storočí bol čaj v Európe luxusným tovarom. Briti ho dokonca prijali za svoj národný nápoj.

Čajovník je stále zelený tropický ker so špicatými jasno zelenými listami. Pre úspešný rast potrebuje aspoň 60 mm dažďových zrážok ročne. Vo vyšších polohách rastie čajovník pomalšie a zberá sa sezónne. Lístky z nižšie pestovaných čajovníkov majú inú chuť i vôňu a trhajú sa priebežne počas celého roka.

Čaj sa najprv využíval ako posilňujúci a liečivý nápoj prinášajúci úľavu. Keď budúca manželka anglického kráľa Karla II. priviezla ako veno truhlicu plnú čaju, stal sa tento nápoj výsadou anglických aristokratických rodín. Čaj si však rýchlo obľúbili všetky vrstvy obyvateľstva a tí chudobnejší si dopriavali aspoň malé množstvo tej najlacnejšej zmesi. K najžiadanejšiemu čaju patril vtedy čaj sligo. Keď vláda na čaj uvalila dane, začali ho gazdinky uchovávať v špeciálnych skrinkách, ktorým sa hovorilo caddies. Keď sa zistilo, že čajovníku sa darí i v severnej Indii, bol čínsky čaj postupne vytlačený a odpadol zložitý a časovo náročný dovoz z Číny.

Čiňania zistili, že čaj pestovaný v rôznych oblastiach má rozdielnu chuť i arómu a vďaka tomuto poznatku a rozvinutému spôsobu spracovania, bol čaj rozdelený na tri úplne rozdielne druhy – zelený, čierny a oolong.

Zelený čaj sa pripravuje z čerstvých lístkov sparených horúcou parou. Tento spôsob spracovania čaju zabraňuje fermentácii a čaj si zachová pôvodnú farbu. Po sparení sa lístky sušia, a pretože britským kolonistom usušené guľôčky pripomínali olovené guľky, pomenovali ho Gunpower green. Dnes si zelený čaj ceníme predovšetkým pre jeho priaznivé účinky proti voľným radikálom v tele, ktoré urýchľujú proces starnutia. Jediná šálka zeleného čaju má vyšší antioxidačný účinok ako trebárs brokolica, špenát či mrkva.

Lístky čierneho čaju sa naopak nechajú zvädnúť, potom sa celé zvinú, alebo sa lisujú a prechádzajú rezačkou. Zvinuté listy prechádzajú fázou fermentácie a potom sa sušia horúcim vzduchom. Lístky týmto procesom získavajú typickú vôňu, výraznú chuť a čiernu farbu. Číňania používali čierny čaj ako prostriedok proti únave a na liečenie črevných a žalúdočných problémov. Obsahujúce triesloviny priaznivo ovplyvňujú i krvný obeh a srdcovo-cievny systém.

Čajové lístky druhu oolong sa nechajú zvädnúť a potom sa krátko sušia v tieni, aby sa z nich odstránila prebytočná vlhkosť. Stáčajú sa na strojoch – tým sa uvoľní šťava. Nasleduje krátka fermentácia a sušenie. Výsledný čaj má zafarbenie do hneda, intenzívnu vôňu a sviežu chuť. Jeho farbu, chuť a obsah kofeínu však ovplyvňuje intenzita fermentácie. Z nedávnych výskumov vyplýva, že čaj oolong ľuďom pomáha bojovať proti ukladaniu tuku a pri znižovaní váhy.