Magazín

Fašiangy

Na Slovensku fašiangy, v Česku masopust (= koniec jedenia mäsa pred pôstom), je obdobie, plné dobrého jedla, pitia a bujarej zábavy.

Vždy sa oslavovali v dňoch od Troch kráľov do škaredej (popolcovej) stredy, ktorou sa začína 40-dňový pôst pred Veľkou nocou. Je to v podstate obdobie prechodu od zimy k jari. Pretože dátum Veľkej noci je pohyblivý i trvanie fašiangov býva rôzne. Všetko ovplyvňuje čas prvého splnu Mesiaca za termínom jarnej rovnodennosti: prvá po ňom nasledujúca nedeľa je veľkonočnou. Od nej sa potom odpočíta ono 40-dňové pôstne obdobie a dostaneme sa k dlĺžke fašiangov.

Pretože fašiangy sú charakteristické pohyblivým termínom, vzťahujú sa na ne rôzne pranostiky, ako napríklad: „ Krátke fašiangy, dlhá zima“, alebo „Ak sa mačka cez fašiangy na slnku opeká, v pôste za pec uteká“ atď.

V minulosti k fašiangom patrili neodmysliteľné zabíjačky, maškary a muzika. Fašiangy taktiež označovali obdobie, ktoré ukončovalo priadky a nasledovalo tkanie.

A pretože po fašiangoch nasledovalo obdobie, keď podľa kresťanskej cirkvi sa nemá jesť mäso, bolo hlavným cieľom tohoto obdobia dosýta sa najesť a zabaviť . Vo fašiangovom období bolo na hospodárstve menej práce, a tak bol čas na organizovanie zabíjačiek, zábav a tiež sa robievalo veľa svadieb. Ľudia sa počas fašiangov chovali uvoľnene a obliekali do masiek. Masky veľmi často zosmiešňovali určité ľudské vlastnosti a prelínali sa so zvieracími maskami, alebo maskami tajomných nadprirodzených bytostí. Fašiangové sprievody masiek sa nikdy nezaobišli bez muzikantov.

Fašiangové zábavy na slovenskom vidieku trvali od nedele do utorka, niekde až do stredy. V domoch sa pieklo mäso, varila huspenina, vyprážali šišky a fánky. Bolo zvykom sa riadne najesť pred obdobím pôstu. Fašiangy sa končili v utorok o polnoci. Vyvrcholením fašiangových radovánok bolo pochovávanie basy v utorok v noci pred popolcovou stredou.

Mnohé dediny a osady si tieto obyčaje zachovávajú dodnes.
V mestách sa zase v čase fašiangov okrem tanečných zábav a plesov konali rôzne sprievody remeselníckych cechov, súťažné hry, prijímanie učňov za tovarišov.

Fašiangy boli a možno ešte i sú tou zvláštnou časťou roka, keď – ako hovorí tradícia – „by malo byť všetko naopak “.