Mrkva – nie len pre deti - 1.diel
[22. 10. 2009]
Buď varená alebo surová – mrkva je znamenitá zelenina, ktorá má v kuchyni univerzálne použitie a neoceniteľný vplyv na zdravie ľudskej populácie.
Mrkva nás vlastne sprevádza už od najútlejšieho veku, kedy ju dieťa dostáva v svojej prvej polievke. Potom im ju do jedálnička zaraďujeme v podobe štiav alebo šalátov, aby dobre rástli a mali dobrý zrak. Keď dospievajú, odporúča sa opäť konzumácia mrkvy, pretože je výborná na pleť a skrášľuje.
Mrkva je dobrá nielen pre deti, ale i pre dospelých. Je významným zdrojom životne dôležitých látok. Mrkva totiž vyživuje i lieči zároveň. A ako jedna z mála druhov zeleniny varením nestráca na svojej hodnote – práve naopak, niektoré jej látky sú pre naše telo lepšie využiteľné, keď ju jeme uvarenú. A ešte jednu výhodu má: je dostupná po celý rok a lacná všade na svete.
Odkiaľ pochádza
Mrkva pochádza z južnej Ázie, z oblasti Afganistanu, Iránu a Pakistanu, kde ešte prežívajú jej divoké druhy. História jej rozšírenia do ostatného sveta nie je celkom istá. Poznali ju už starí Gréci i Rimania. Vtedy to bola úplne iná zelenina. Mala dlhé tenké žlté korienky s veľmi silnou arómou. V stredoveku sa používala v Nemecku a vo Francii. Mrkva oranžovočervenej farby, ako ju poznáme dnes, bola vyšľachtená v Holandsku zhruba v 17. storočí. V súčasnej dobe sa pestuje na celom svete.
Mrkva je jednoročná až dvojročná rastlina (podľa odrody) a najhodnotnejšie z celej rastliny je jej koreň. Spravidla po troch mesiacoch dorastá mrkva do konzumnej veľkosti a môže sa postupne zberať. Mrkvu k zimnému uskladneniu zberáme na jeseň pred príchodom prvých mrazov. Očistíme ju od hliny, odstránime vňať a uložíme do pivnice do nádoby s pieskom. Skoršie odrody mrkvy nazývané karotka majú korene spravidla kratšie a tupo ukončené, majú vyšší obsah cukru a jemnejšiu dužinu. Poloskoré a neskoré odrody mrkvy majú dlhé vretenovité korene, dávajú vyššie výnosy a lepšie sa skladujú.
Účinné látky
Mrkva obsahuje veľa cenných látok, z ktorých najvýznamnejší je beta-karotén, zodpovedný za červenú farbu koreňa. V 100 g mrkvy ho môže byť až 10 mg. Mrkva ďalej obsahuje vitamíny B, C, E, H, kyselinu listovú, pantotenovú, kremičitú, pektínové látky a silice a z dôležitých prvkov predovšetkým draslík, sodík, vápnik, horčík, selén, fosfor, síru, mangán, železo, meď, kobalt a zinok. A tak isto vlákninu a ľahko stráviteľnú sacharózu.
O mrkve je známe, že môže obsahovať stopy pesticídov, pretože sa chemicky ošetruje proti škodcom. Pokiaľ ale mrkvu dôkladne oškriabeme a odkrojíme hornú časť, zbavíme ju tým prakticky všetkých zvyškov týchto látok.