Mrkva – ako pôsobí na organizmus - 2. diel
[5. 11. 2009]
Na mrkve je najzdravší predovšetkým vysoký obsah beta-karoténu (provitamínu A), ktorý sa v tele mení na vitamín A.
Je potrebný pre zdravý zrak a sliznicu, stará sa o silné kosti a zuby. Navyše bolo dokázané, že beta-karotén je účinný antioxidant, ktorý chráni bunky pred voľnými radikálmi. S tým súvisí i jeho ochrana pred vznikom niektorých typov rakoviny. Najnovšie výskumy totiž nasvedčujú tomu, že vitamín A potrebujú bunky v boji proti nádorom. Všeobecne možno povedať, že jeho pôsobenie v našom tele je takmer univerzálne.
Pektín nachádzajúci sa v mrkve na seba zase viaže až 80 % ťažkých kovov v tele a vylučuje ich z organizmu von. Preto by ľudia žijúci a pracujúci v priemyselných zónach mali jesť mrkvu 4 až 5x týždenne. Okrem toho mrkva zvyšuje odolnosť organizmu, pomáha pri zápchach, posilňuje srdce a cievy, prospieva tehotným ženám, podporuje vývoj a rast u detí, zlepšuje videnie (hlavne šeroslepotu). Prispieva tak isto k peknej pleti, vlasom a nechtom, urýchľuje hojenie rán, posilňuje sliznicu v tele a okrem iného zvyšuje mužskú plodnosť a potenciu. Pôsobí močopudne. Preto sa používa i pri liečbe močových kameňov.
Mrkva sa uplatní aj pri kožných ochoreniach a pri ochoreniach pečene. Veľkou výhodou mrkvy je jej ľahká stráviteľnosť. Mrkva nenadúva a nedráždi tráviaci ústroj. Vďaka vyššiemu prirodzenému obsahu cukru by s mrkvou mali byť opatrnejší diabetici.
Hovorí sa, že pokiaľ pred odjazdom na dovolenku budete mesiac piť každý deň mrkvovú šťavu, lepšie sa opálite.
Varená alebo nevarená?
Vôbec najlepšia pre náš organizmus je mrkva varená. Surová mrkva má totiž tuhé bunkové steny, z ktorých telo dokáže využiť jen menšiu časť beta-karoténu. Pri varení mrkvy sa steny buniek narušujú, a pokiaľ varenú mrkvu podávame ako súčasť jedla obsahujúceho tuk, dokáže telo vstrebať viac než polovicu beta-karoténu. Len na porovnanie – z tepelne upravenej mrkvy za prítomnosti tuku je využiteľnosť beta-karoténu asi 60 %, zo strúhanej surovej mrkvy asi 30 % a hryzením surovej mrkvy využijeme len asi 5 % beta-karoténu.
Kaša z varenej mrkvy sa tak isto používa pri liečení hnačiek u malých detí. Ale ani surovú mrkvu nie je treba zatracovať. Surová mrkva čistí žalúdok a črevá, zlepšuje stav pri črevných a žalúdočných chorobách. Vďaka obsiahnutej vláknine napomáha vyprázdňovaniu a uľaví od zápchy. Surová mrkva obsahuje sacharid falkarinol, ktorý má silné protirakovinové účinky. Lenže je nestabilný a pri varení sa jednoducho rozkladá.
Krájať alebo nekrájať?
Podľa britských odborníkov by sa mrkva mala variť vcelku a krájať až po uvarení. Krájaním mrkvy pred varením sa zvyšuje plocha, takže viac cenných látok a živín uniká do vody v priebehu varenia. Keď sa ale mrkva varí celá a nakrája sa až potom, uchová sa jednak lepšia chuť zeleniny, ale tak isto viac živín, takže taká mrkva je lepšia po všetkých stránkach. A ešte jeden dôvod stojí za zmienku – pokiaľ je mrkva varená vcelku, zostáva v nej zachovaná napríklad i protirakovinová látka falkarinol.
Použitie v kuchyni
Mrkva má v kuchyni univerzálne použitie – môže sa jesť surová, vcelku len tak po opláchnutí či nastrúhaná do šalátov alebo tepelne upravená. Používame ju do polievok, zeleninových šalátov, do základov na omáčky, do nátierok i ako prílohu k mäsu. V polievkach býva často kombinovaná s ostatnou koreňovou zeleninou, ako je petržlen, zeler, cibuľa. Pečie sa z nej sladké, robia sa krémy a tak isto džúsy.
Mrkvu nikdy nekrájame ani nestrúhame predčasne, ale až tesne pred ďalšou úpravou. Varíme a dusíme ju len v malom množstve vody a vždy zakrytú.
Výborná je čerstvá mrkvová šťava. Preto ten, kto nemá rád mrkvu ani varenú, ani surovú, môže vyskúšať čerstvú mrkvovú šťavu, ktorú si môžete ešte vylepšiť a dochutiť zmiešaním s ovocnou alebo inou zeleninovou šťavou.